Ivanko Valcin

Zas a znova stretávam ľudí nie len z bežných pomerov, ktorí prišli o  zdedené dedičstvo alebo inak náhle nadobudnutý majetok. Nedokázali s ním hospodáriť a prišli o neho ihneď, alebo postupne. 

Počas vysokej školy som sa zúčastnil jednej grilovačky, na ktorú ma pozval spolužiak. Bola tam aj jeho priateľka, ktorá prišla na luxusnom aute.  Nazvime ju Natália. Prirodzene sme jej novú Audinu závideli. Na študentku 3. ročníka to bol nevídaný luxus. Keďže som ju stretol prvý krát, napadlo mi, že asi pochádza z lepšie situovanej rodiny. 

Neskôr som však zistil, že dotyčná slečna pochádza z celkom bežnej rodiny iba zdedila po svojej starej mame byt. Predala ho a za utŕžené peniaze si kúpila to luxusné auto. Keď som sa to dozvedel, nevedel som, či sa mám na tom zasmiať alebo skôr zaplakať. Jej rozhodnutie som však rešpektoval. Ale hlavou mi vírila otázka ako by som na jej mieste zachoval ja? Problém bol v tom, že som vtedy, narozdiel od dneška, nemal ani len potuchy ako by som sa zachoval v podobnej situácii. A to z jednoduchého dôvodu, tak isto pochádzam z úplne bežných pomerov a tieto veci boli pre mňa tabu. Jedno som však vedel určite. Bez ohľadu na dôvod predaja bytu by som si určite nekúpil auto iba pre prestíž. V tej dobe som totiž auto vlastnil a mal som ho preto aby som sa učil o auto starať.

Mám za to, že to bol ojedinelý prípad neuváženého konania. Avšak až príliš často sa stretávam s ľuďmi, ktorí premýšľajú podobným klamlivým seba-deštrukčným spôsobom. 

Natália vymenila užitočnú sliepku, ktorá jej mohla znášať vajíčka, za sliepku, ktorá síce dobre vyzerá, ale v skutočnosti len veľa konzumuje. A to všetko len pre naoko viditeľné pozlátko.  Naša spoločnosť takéto konanie podporuje. A verejnosť sa tvári, že je to investícia do prestíže, a že je to „cool“. Nie je!

Takto totiž často konajú najmä ľudia, ktorí sa nedopracovali k majetku vlastným pričinením. Pretože ak by to tak bolo, takého činu by sa vyvarovali. Ich majetok by bol totiž výsledkom predchádzajúcich rozhodnutí, čo vylučuje podobný neuvážený krok. 

Netuším ako sa má Natália dnes, ale veľmi presne viem, že ak sa nepoučila z tejto chyby a neprehodnotila svoje zmýšľanie, asi to nebude žiadna sláva, hádam sa v jej prípade mýlim…