Stalo sa postupom času najkrajším zvukom cinknutie esemesky v momente, keď vám príde výplata? Ak plníte každý deň to, čo vidíte šéfovi na očiach, váš osud závisí od jeho vôle, ocitáte sa v pasci. To sú tie mantinely, týkajú sa väčšiny z nás. Ich samotná existencia je výsledkom dlhodobého potierania prirodzenej kreativity a neschopnosti žiť osobnú realitu už od detstva. Vaše potreby sú na druhom mieste a zvykli ste si na to, že iní vám určujú trasu? Precitnutie je v takom prípade dosť nepríjemné. Avšak postupne to určite bude stáť za to. Každopádne, vyžaduje si to čas.
Keď máte 20, uvedomíte si tieto veci a zároveň ste ochotní zamakať, ste na veľmi dobrej ceste veci zmeniť. Je skvelé mať niekoho vedľa seba, kto podobnému precitnutiu rozumie a podporí vás. Máte totiž viac času veci skúmať tak, ako sú. Súčasťou toho sú v jadre peniaze. Môžete si ešte dovoliť pomýliť sa, či narobiť chyby. To je to, o čo nás škola svojim spôsobom pripravuje. Ozajstnou školou je totiž priestor na chyby. Každopádne precitnutie je vždy ponaučením. Ak máte 40, hypotéku, lízing na auto, rodinu a žijete od výplaty do výplaty, od víkendu do víkendu, precitnutie môže byť bolestivé. Tak či onak, rozhodnúť sa skúmať stojí za to vždy. Riešením je rozhodnúť sa začať robiť maličké kroky za účelom zbierania skúseností vedome, účelovo. Tu a teraz. Veď čo je to 40-tka pre človeka, ktorý sa dožije 80? Mám 80 ročných príbuzných a oni svoju 40-tku považujú za najlepšie obdobie života.
Ani ja nemám na všetko odpoveď a samozrejme sa môžem mýliť, ale verím všetkému, čo s vami zdieľam. Preto, ak vás seriózne zaujíma odpoveď na tú najosobnejšiu otázku, ktorú si môžete položiť, „kto som?“, nedozviete sa ju od nejakej autority ani od nikoho iného. Dozviete sa to iba od seba a to tak, že si nebudete klamať. Ak máte deti, doprajte im ich čas a myslite na to, že kto sú, zistia jedine oni sami; ale ak im k tomu vytvoríte priestor, bude to skoro. Odpoveď na túto otázku zahrňuje: hojnosť, zdravie, vieru, existenčné zázemie, spokojnosť… doplňte si sami.
Musím pripomenúť, že mojim pôvodným zamestnaním malo byť: učiteľ strednej školy. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia som sa nevedel zbaviť pocitu, že nič neviem, a že v skutočnosti dospievajúcim deťom v škole nemám čo dať. Sám som sa cítil nevzdelaný a intenzívne som vnímal, že mi tu niečo uniká. To bol jeden z podstatných dôvodov, prečo som nikdy nenastúpil ako učiteľ. A áno, súviselo to aj s nízkym nástupným platom.
Dnes, keď už dobre viem ako sa mladí ľudia cielene zavádzajú, hovoria sa im polopravdy alebo doslova lži, som si istý, že keby som začal hovoriť pravdu, veľmi rýchlo by ma zo školy vyrazili ako učiteľa, ktorý sa vymyká systému. Z pozície štátnych úradníkov sa stanovujú osnovy a nastavuje výuka žiakom tak, aby sa ich pozornosť upriamovala iba jedným smerom, pričom o prežití a zázemí sa nenaučia prakticky nič. A učiteľ postrádajúci priame skúsenosti, ktorého kvality pozostávajú predovšetkým z akademického vzdelania, je len produktom vyrábajúcim ďalší produkt pre potreby systému. Tu si uvedomujem ako sme systematicky zavádzaní, a to už stáročia. Sme svojím spôsobom vychovávaní na to, aby sme produkovali a spotrebovávali. V skratke, učia nás vyrábať a sptrebovávať, ale neučia nás premýšľať. Zakaždým, keď sa o to pokúsime, označia nás, vysmejú, napomenú, vystrašia a pre istotu zahrnú inými „dôležitými“ často nezmyselnými úlohami. Potom už stačí len pohroziť a automaticky, ako väčšina, skloníme hlavu a „postavíme sa do radu“.
Cielene mladých ľudí navykajú na názory a dogmy. Učia ich v podstate najmä súhlasiť s väčšinou. Takto sa stávajú závislými na systéme, čo neskôr spôsobí, že nebudú mať pod kontrolou vlastné existenčné zázemie. Nedokážu sa zorientovať vo svete peňazí a svoje životné rozhodnutia stavajú na pocitoch, na čo potom samozrejme doplácajú a pripisujú to svojej neschopnosti. Má to svoje neblahé dôsledky vo forme pocitov zlyhania a podobných seba-deštrukčných emócií v okamihu, keď sa ocitnú mimo vplyv indoktrinovanej akademickej komunity.
Príčinou však nie je neschopnosť, ale nedostatočná informovanosť vyplývajúca z mizivých praktických skúseností a tiež slepá viera v nezmysly. Snažia sa tak umelo zdôvodniť svoj pocit príslušnosti k väčšine aj za cenu lží. Nepoznajú totiž pravdivé informácie, ktoré vychádzajú z priamej konfrontácie so skutočnou realitou. Snažia sa hrať naučenú hru. Preto je vo svete peňazí tak dôležité účtovníctvo. Neskôr systém dlhu, daní a vlastne všetkého, čo s peniazmi súvisí. Na to, aby ste v hre vyhrávali, musíte dobre ovládať pravidlá a tie sa v školách jednoducho neučia. Učí sa iba ako pohybovať figúrkami na šachovnici, ale nie ako vyhrať. A bez poznania pravidiel „hry“ sa nedá dostatočne vyhrávať. Ak sa ich nenaučíme, budeme pernamentne odsúdení na prehru. Veľa zdaru priatelia.
Celá debata | RSS tejto debaty